Exotické kráľovstvo Jordánska

Po návrate z Gruzínskych hôr plných snehu som dobre vedel, že doma, na chladnom Liptove, dlho neobsedím. Po krátkom prieskume leteniek, dostupnosti krajín a potvrdení možnosti dobrovoľníctva, padlo finálne rozhodnutie. Moje ďalšie dobrodružstvo bude smerovať do krajiny púští a beduínov, do Jordánska.

História v objatí chaosu

Hlavné mesto Jordánska, Ammán, patrí so svojimi 4-mi miliónmi obyvateľov medzi 5 najväčších miest arabského sveta. Ľudnatosť tejto metropoly sa prejavuje na každom kroku - cesty plné trúbiacich áut, chodníky posiate obchodníkmi s najrôznejším sortimentom tovaru a street foodové stánky plné arabských špecialít. Presne tento chaotický ruch mesta je to, čo mi chýbalo po návštevách európskych miest plných pravidiel a organizácie.

Celé mesto je postavené na siedmich pahorkoch, vytvárajúci jeho charakteristický vlnitý reliéf. Najimpozantnejší je kopec v centre mesta, nesúci meno po citadele, ktoré na ňom stojí. V jej centre sa nachádzajú viaceré pamiatky, ktorých história sa datuje ku začiatku nášho letopočtu. Pozostatky Rímskej ríše v citadele pripomína Herkulov palác, ktorého ruiny sa týčia nad celé mesto. Z vyvýšenej polohy je krásny, panoramatický výhľad na celé mesto. Môžeme odtiaľto vidieť aj zachovalé rímske divadlo ležiace pod pahorkom, ktoré je taktiež možné navštíviť.

Po prehliadke historických budov blúdim rušnými ulicami, ktoré ma nakoniec zaviedli až na lokálny trh. Prechádzam popri stánkoch s najrôznejším oblečením, doplnkami a domácimi potrebami s cieľom nájsť potraviny. Zdolávam pár uličiek preplnených ľuďmi dosahujem svoj cieľ. Stánky s čerstvým ovocím, zeleninou a dokonale naukladanými koreninami. V uzavretom priestore plného vôní korenín sa predavači prekrikujú so zákazníkmi zjednávajúcimi ceny, zatiaľ čo okolo nich prúdia davy ľudí. Všetko pôsobí veľmi chaoticky a predsa aj bez prísnych pravidiel, na ktoré sme v našich končinách zvyknutí, funguje ako má.

Novodobý div sveta - skalné mesto Petra

Pár hodinová cesta autobusom ubhela ako voda. Nachádzam sa vo Wadi Musa, v meste tvoriacom vstupnú bránu do historickej Petry.

Jordánsko ponúka pri kúpe víz aj výhodnejší balíček, v ktorom dostanete okrem povolenia pobytu v krajine aj vstup do Petry. Ja osobne som vybral možnosť navštíviť Petru dva nasledujúce dni po sebe, čo odporúčam každému. Nakoľko jej areál je pomerne veľký, nemusíte sa tak naháňať a mať strach, že neuvidíte všetko. Cenový rozdiel medzi 1 a 2 dňami je pritom len 5 Eur.

Už pri skúmaní mapy som zistil, že Petra je oveľa väčšia ako som si predstavoval a nie je to len jej najznámejšia budova - Pokladnica. V areáli sa nachádza viacero vyznačených ciest, ja si vyberám tú najdlhšiu - skrz celou Petrou až na jej druhý koniec. Cestou míňam kráľovské hrobky a impozantné paláce vytesané do červeného pieskovca. Ako boli Nabateanci schopní vybudovať takéto mesto mi ostáva len záhadou.

Asi ako každú turistickú pamiatku, tak aj Petru sa oplatí navštíviť buď hneď ráno alebo neskôr poobede. Každú hodinu bližšie k západu slnka sa chodníky medzi kaňonmi viac a viac vyprázdňujú. Využívam to vo svoj prospech a po strmom stúpaní dosahujem vyhliadku s nádherným výhľadom na najslávnejšiu Pokladnicu. O tomto čase tu ostalo už len pár ľudí a celá atmosféra je oveľa uvoľnenejšia a pohodovejšia.

Mesačné údolie

Tak znie prezývka slávnej púšte Wadi Rum, nachádzajúcej sa v najjužnejšej časti Jordánska. A nesie ju oprávnene. Skalné bralá týčiace sa z rozpálených dún červeného piesku vytvárajú atmosféru inej planéty.

Napriek nehostinnosti púštneho prostredia tu dokáže Beduínsky kmeň prežívať už tisícky rokov. Ich život je skromný, čo odzrkadľujú aj ich príbytky v podobe tradičných stanov. Spanie v nich je zážitok sám o sebe. Nie sú izolované a ich vnútorná teplota klesá na teplotu vonkajšiu - len pár stupňov nad nulou. Oproti horúcim 30 stupňom cez deň je to obrovský šok. Mobilné dáta, WiFi alebo stabilnú elektrinu tu nečakajte. Večerná zábava spočíva v spievaní a popíjaní beduínskeho čaju pod oblohou plnou hviezd.

Mojou úlohou vo Wadi Rum bolo vytvorenie marketingového materiálu pre lokálny kemp - vytvorenie reprezentatívnych fotiek a videí. Vďaka tomu som mal možnosť vidieť tie najkrajšie zákutia púšte s domácim sprievodcom. Ukázal mi spôsob stavania pascí na chytenie púštnych sliepok, domorodé spôsoby hľadania vody alebo recept na beduínsky obed varený na otvorenom ohni.

Ukázanie mi miest s tými najkrajšími západmi slnka bolo vždy tým dokonalým zavŕšením dňa stráveného v púšti. Sýtočervené odtiene piesku sa postarali o to, aby som sa aspoň na túto chvíľu cítil ako hlavný hrdina filmu Duna.

Život v týchto končinách sveta je krutý. Elektrina, jedlo alebo voda tu nie sú samozrejmosťou. Napriek tomu je však povaha beduínov veľmi priateľská a pohostinná. Ako hosťovi vám doprajú aj modré z neba a v rámci čajových dýchankov vás príjmu ako jedného z nich.

Spomienky na celý život

Zážitky z tejto impozantnej krajiny si budem chcieť uchovať na celý život. Rozprávať vnúčatám o nociach v púšti pod hviezdnou oblohou. Aby som mal tieto vzácne spomienky zvečnené aj na papieri, rozhodol som sa vytvoriť CEWE FOTOKNIHU. Jediným pohľadom do nej sa viem opäť preniesť do slnkom rozpáleného Jordánska a spomínať na všetky zážitky.

Filip